V minulom storočí v tridsiatich rokoch v čase krízy, vycestoval môj dedo za prácou do Ameriky, prešiel viacero krajín od Brazílie, Uruquaja až po Argentínu. Najprv pracoval na ranči ako gaučo, neskôr robil mäsiara a kuchára pre celé osadenstvo ranča. Bol tam dlhých 30 rokov. Keď sa dedko vracal späť do vlasti dal sa vyfotografovať pred obeliskom v Buenos Aires. Tú fotografiu som si obľúbil aj po jeho smrti, držím ju ako nejaký poklad.
Keď sa vrátil s podlomeným zdravím, sedávali sme na verande, tam prišla reč aj na Ameriku a o cestovaní, počúval som ho s otvorenými ústami, mal množstvo otázok hlavne o Argentíne, z jeho rozprávania som považoval túto krajinu za raj na zemi, rozprával mi aká je to veľká krajina, aká je krásna príroda, aké jedlá sa tam jedia, a aký sú tam ľudia, už vtedy som vedel o Argentíne viac ako hocikto iný, nabudil môj detský rozumček tou americkou exotikou.
Celý článok...