Cesta na koniec sveta

Moja cesta na koniec sveta začala na Košickom letisku cez Bratislavu , Viedeň , Madrid až do Buenos Aires.

V Buenos Aires som mal dva dni do odletu do Ushuaii. Tieto dva dni som využil na obdivovanie krás tohto mesta a bolo čo obdivovať, je to nádherné mesto s nádherným tangom stretávajúcim sa všade  na ulici, v reštaurácii v hoteloch. Asi by sa nerátalo keby som neochutnal pravé Argentínske gastronomické špeciality, hlavne hovädzí steak alebo steak s lamy.

Odlet som stihol, bol som posledný pri odbavovaní.

Let trval 4 a pól hodiny po pristáti na malom Ushuaiskom letisku som zistil že čistý let z Košíc do Ushuai trval 25 hodín v lietadle, naozaj na koniec sveta.

Aké bolo moje prekvapenie (to prináša cestovanie) keď som prišiel do hotela kde mi evidovali rezerváciu, ale recepčný mi hovorí že im nejde v celom hoteli voda, našťastie taxík bol ešte vonku, nasadám a dohadujem  s taxikárom ten najvýhodnejší hotel . Nebol v centre ale bol pri obchodnom centre takže aspoň nejaká výhra. Hotel Martial bol to malý súkromný hotelík za prijateľnú cenu.

Ushuaia je malé mestečko asi s 60 000 obyvateľmi v Beagle Channel v provincii Tierra del Fuego, je to najjužnejšie mesto na svete.

Tu práve končilo leto, s príjemnými 17- 20°C čo u nás  v tejto dobe bolo okolo nuly, mal som tri dni času vychutnávať kostrbaté babie leto , zároveň to bol čas na aklimatizáciu.

Tú som využil na turistické prechádzky po okolí, najprv som si urobil trek na ľadovec Martial ktorý je pod najvyšším vrcholom Cero Martial. Na recepcii mi recepčný chcel objednať taxík, že ma vyvezie až k lanovke. Odmietol som s odôvodnením že mám jedinečnú príležitosť urobiť výstup z bodu 0  do nadmorskej výšky 1300 m nad morom.

V nádherné slnečné ráno začínam stúpať na ľadovec, spočiatku idem cez mesto po uličkách starých osadníkov, až prídem k vodárni nad mestom ktorá je už v lesnom poraste. Chodníkom mi trvala cesta až k lanovke asi hodinu a pól. Kupujem si lístok na lanovku , ušetrím minimálne hodinu poctivého šliapania. Lanovka stúpa  asi 200m výškových , nie je to veľa asi po 15 minútach vystupujem z lanovky , na ľadovec je to ešte asi hodinu, ale oveľa prudšie stúpanie ako lanovkou. Dotyk s ľadovcom ma trochu prekvapil, myslel som že uvidím poriadny kusisko ľadu a tu iba 100×400m také nič ako u nás lomnické sedlo. Asi preto že je tu leto a väčšina ľadovca sa roztopila. Musel som ochutnať s tej prírodnej vody ,,evian“ nabral som si aj do zásoby.

Na druhý deň som sa vybral do národného parku Lapataia, Pargue National  Tierra del Fuego kde ide parný vláčik ,,na koniec sveta“, ale mal som smolu , vláčik pôjde až keď sa nazbiera aspoň 15 turistov a ja som bol sám. Dá sa isť aj mikrobusom ale radšej čakám asi pól hodinu , zrazu sa začali schádzať turisti, bolo nás už sedem, po chvíli prišiel malý mikrobus asi so 15 turistami . Cesta vláčikom bol príjemný zážitok , asi za pól hodiny som pred bránami parku , vstupné stojí 50 pesos čo je asi 15 € . NP ma nadchol, je to úžasný kraj s nedotknutou prírodou, ešte aj stromy ktoré odumrú zostanú tak nedotknuté. Pekné jazerá vtesnané do lesov, s kaskádami, chodníky ponad močiare sú drevené aby sa nijak nenarušila príroda.

Prechádzam hustým lesom, už s ďaleka vidím malú budovu na kraji jazera, je to pošta posledná na konci sveta, južnejšie je už iba na Antarktíde. Chodník sa dvíha potom klesá ako na hojdačke, stromy sú zvláštne, napadnuté sú cudzopasnými rastlinami niečo ako imelo ale nie je to imelo niekde je do siva a niekde ako trs marhúľ. Stromy sú posiate machmi a lišajníkmi niektoré kvitnú krásne do červena. Na čistinkách je vidieť divoké králiky a okolo jazier sú husi magellánske, je ich tu množstvo, vidieť aj obydlia bobrov, aj líšku som zbadal, na zelených čistinkách trávnatého porastu sú malé stáda koní. Asi po 2 a ¾ hodiny vychádzam z lesa , dostal som priamy zásah silným vetrom od Beagle Chanel , rýchlo unikám od nepríjemného vetra do blízkej reštaurácie. Tu ochutnávam pravý steak z lamy, po krátkej sieste v príjemnom prostredí reštaurácie s úžasným výhľadom už na zasnežené Čílske vrcholy hôr. Vychádzam z reštaurácie, vidím informačnú tabuľu ktorá ma upozorňuje na naozajstný ,,koniec sveta“ Fin del Mundo je to asi pól hodiny chôdze, keby nezačalo popŕchať a nebol silný vietor, určite by som tam išiel, a tak sa poberám späť do hlučného davu.

Pokračovanie

Jean